Spôsoby, ktorými deti nechtiac učíte, aby neposlúchali

Máme náročnú situáciu, kedy celá rodina fungujeme v jednom priestore, rodičia pracujeme a deti sa nudia, nemôžu ísť von, chodiť do školy, hrať sa s inými deťmi ako sú zvyknuté.  Nemám to ľahké my dospelí, no ani deti. Nechcú poslúchať, čokoľvek povieme odrazí sa to od nich ako od steny .  Výchova sa nám vymyká  z rúk !   

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo vaše dieťa odmieta dodržiavať pokyny? Čo robíte zle? Je chyba vo vás?   

Šablóna dobrého rodiča neexistuje, no aj napriek tomu sa ním každý snaží byť. Stáva sa, že prílišná snaha o dokonalého rodiča sa vymkne spod kontroly. Ak stratíte „kontrolu“ nad rodičovstvom, jasne sa to prejaví v komunikácii. Často krát sa stáva, že pri komunikácii s dieťaťom ste viac sústredení na to, čo chcete povedať, ako na to, či to  vaše dieťa správne pochopí. Týmto nevedomky spôsobujete to, že vás dieťa prestane poslúchať.  

Čo môžete robiť zle?

• Dávate na výber . Keď ste ako dospelí požiadaní, aby ste niečo urobili vymedzeným spôsobom, znamená to, že zvyčajne nemáte na výber. Toto však s deťmi nefunguje. Ak dieťaťu položíte otázku a požiadate ho otázkou, ktorou mu dávate na výber, je pochopiteľné, že nemusí poslúchnuť. Poskytujete mu možnosť odpovedať nie. Je dôležité sa tejto chybe vyhnúť už od útleho veku dieťaťa, pretože vo vyššom veku to môže spôsobiť problémy. Namiesto toho aby ste mu dali na výber, vľúdne zadajte priame a zrozumiteľné pokyny, bez možnosti povedať nie.
• Vyhýbate sa očnému kontaktu. Priznajte, že keď dávate pokyny svojmu dieťaťu,  buď to kričíte z inej miestnosti, alebo sa na svoje dieťa ani nepozeráte. Toto v dieťati evokuje, že nemusí okamžite poslúchnuť to, čo ste povedali, pretože ešte nebolo skutočne „prinútené“ aby poslúchlo. Takže namiesto kriku z inej miestnosti, nadviažte s dieťaťom očný kontakt, ktorým ho naučíte pozitívnemu prístupu k vašim príkazom.
• Hovoríte príliš veľa. Dali ste jeden príkaz za druhým bez toho, aby ste sa nadýchli? V takom prípade sa nečudujte, ak dieťa nepochopí čo má urobiť. Malé deti majú často problémy so spracovaním viacerých krokov pokynov naraz. Preto nehovorte veľa. Obmedzte sa natoľko, aby ste súčasne dali iba jeden alebo dva pokyny pomalým a jasným spôsobom. Potom požiadajte dieťa, aby opakovalo to, čo ste povedali, aby ste sa ubezpečili, že vám porozumelo. 
• Neadresujete. Ak chcete na svoje dieťa hovoriť, oslovte ho. Nehovorte nepriamo. Ak dieťa neoslovíte, nemusí pochopiť, že to, čo hovoríte adresujete práve jemu a takto docielite len to, že vám nebude venovať pozornosť a prestane počúvať.
• Zvyšujete hlas. Tón hlasu, ktorým hovoríte k dieťaťu má vplyv na to, či vás poslúchne alebo nie. Je dokázané, že dieťa negatívne reaguje na zvýšený tón hlasu rodiča, čo môže vyvolať averziu voči príkazom ako aj stratu pocitu bezpečia a lásky. Naopak, zmena tónu hlasu a slov na pozitívne slová môže pomôcť získať spoluprácu dieťaťa a úspech na oboch stranách.
• Vaše konanie je v rozpore s vašimi slovami.  Pre rodičov je bolestivé vidieť svoje dieťa skľúčené a smutné, ale ak to má opodstatnenú príčinu, je potrebné vyhnúť sa tomu, aby ste dieťaťu vždy ustupovali. Dbajte na  konzistentnosť v tom, čo hovoríte a robíte. Pamätajte na to, že dieťa si musí uvedomiť a prijať dôsledky svojho konania. Tiež sa uistite, že praktizujete to, čo zakážete. Ak svojmu dieťaťu zakážete napríklad používať mobil pri stole, mali by ste urobiť to isté.