Metóda Dr. Sindelar

• schopnosti dieťaťa zamerať sa na dôležité informácie, (schopnosť diferenciácie figúry a pozadia, zameranie pozornosti)
• schopnosť rozlišovať veci podobné od vecí totožných, analyzovať celok na časti,(schopnosti vizuálnej a auditívnej diferenciácie a členenia ako funkcie vnímania)
• schopnosť spojiť videný obraz s počutým slovom (potrebné k naučeniu sa písmen),(funkcia intermodálneho kódovania)
• schopnosť uchovať si videnú a počutú informáciu v krátkodobej i dlhodobej pamäti,(schopnosť optickej, akustickej a intermodálnej krátkodobej a dlhodobej pamäti)
• schopnosť správne vnímať a pochopiť javy a skutočnosti tak, ako nasledujú po sebe a tak plánovať a koordinovať svoje správanie,(funkcia seriality)
• schopnosť orientovať sa na vlastnom tele a v priestore, vnímať priestorové vzťahy medzi predmetmi a javmi;(schopnosť vnímania telesnej schémy, priestorová orientácia)

Vnímame a hovoríme o dieťati, ktorého úroveň vývinu nie je v týchto bazálnych, či čiastkových funkciách harmonicky rozvinutá. Pomáhame dieťaťu, ktoré v oblasti týchto čiastkových funkcií, týchto bazálnych funkcií vyššieho myslenia vykazuje nepravidelný vývin. To znamená, že najmenšie stavebné kamene vyšších procesov myslenia sú u týchto­ detí nezrelé, sú omnoho menej rozvinuté, ako ostatné stavebné kamene. Táto nerovnováha vo vyzrievaní bazálnych funkcií alebo čiastkových výkonov sa však väčšinou nezistí v dojčenskom a rannom detskom veku.
Najčastejšie sa deficity čiastkových funkcií prejavia v školskom veku, (ale dajú sa úspešne diagnostikovať už v predškolskom veku) teda v život­nom období, v ktorom sa pôsobenie deficitov čiastkových funkcií uplatní ako symptóm porúch uče­nia alebo správania.

• v školských výkonoch
• priamo na správaní dieťaťa
• rozpoznanie emocionálneho obsahu verbálnej výpovede atď.).

Práve pôsobenie deficitov čiastkových funkcií na správanie dieťaťa sa často veľmi dlho nespozoruje a vedie k masívnym emocionálnym ťažkostiam dieťaťa. Zvyčajné výchovné prostriedky možno krátkodobo zapôsobia, ale nevedú k trvalým zmenám. Hrozby tvrdých trestov, prípadne konzekventné dodržanie trestu vedie žiaľ k tomu, že dieťa dokáže krátkodobo splniť požiadavky, ktoré sú naň kladené. Dlhodobo to však vedie k neustálemu stresu a veľkému preťaženiu dieťaťa. V tomto prípade sa u dieťaťa vybuduje pocit menejcennosti, ktorý sa ďalej odzrkadľuje v správaní dieťaťa a výrazne ovplyvňuje jeho psychický stav. Uvedená psychická záťaž je spôsobená dôsledkom oslabenia čiastkových funkcií a nazýva sa „sekundárna neurotizácia“.

U detí od 3. – 6. roku sa používa Metodika Mačka Mňau a od 1. ročníka základnej školy Školská metodika, pričom horná veková hranica použitia tejto metodiky nie je ohraničená. Diagnostika sa skladá z rôznych pre dieťa (i pre staršie deti) atraktívnych úloh, prostredníctvom ktorých je možné stanoviť, či má dieťa niektoré oblasti deficitné alebo nie.

Ak sa u dieťaťa potvrdia niektoré funkcie ako deficitné, vypracujeme mu program rozvoja deficitných funkcií presne podľa jeho individuálnych potrieb. Takýto program je postavený na báze denného tréningu. S dieťaťom sa pravidelne cvičí zábavnou a zaujímavou formou pomocou pracovných zošitov. Rodič pracuje doma s dieťaťom, denne iba 10 minút. Po pretrénovaní niektorej z oblastí príde rodič s dieťaťom na kontrolu k nám do centra, kde Sindelar tréner oboznámi rodiča i dieťa s ďalším postupom v tréningu.

Výsledkom je dozrievanie nedostatočne vyvinutých mozgových štruktúr, čo prinesie pozornosť a sústredenosť v škole a odbúra zdĺhavú a väčšinou dieťaťom odmietanú domácu prípravu na vyučovanie. Jednotlivé oblasti vnímania totiž zastrešujú schopnosti dieťaťa a dieťa s deficitmi čiastkových funkcií má tendenciu vyhnúť sa práve tým úlohám, ktoré nie sú v jeho možnostiach a schopnostiach splniť.