Rodičia by mali pamätať, že s deťmi sa treba rozprávať po celý ich život.

Platí zásada, že keď sa dieťa pýta, tak odpovedáme.

Rodič by mal však odhadnúť svoje dieťa a porozprávať mu o všetkom tak, aby to dokázalo pochopiť. Postupne primerane jeho chápaniu a veku treba pridať údaje o svete, živote, vzťahoch, a vlastne všetkom, čo ho baví a zaujíma. Okolo 10 roku života dieťaťa nabieha jeho racionalita, chápe už vzťah medzi fantáziou a skutočnosťou. Dokáže rozoznať, čo je a nie je reálne a vtedy treba často s pravdou von !
Keď je dieťa malé veľa mu vysvetľujeme, ale potom akosi zabudneme, že má právo vnímať, chápať a rozumieť, byť zainteresované a rozhovory necháme na školu a kamarátov.

ODPOVEDE na otázky, ktoré nám v poradni kladú rodičia:

1. Moje dieťa sa pocikáva.

Detská enuréza alebo pomočovanie je druhým najčastejším problémom detí po alergii. Vyskytuje sa u detí rôzneho veku , 7 ročné deti ako je váš syn sú veľmi citlivé- majú alebo nastupujú do školy, menia kolektív, majú nové povinnosti a pod.
Pocikanie je pre dieťa stresujúce, dieťa je nahnevané, zmätené, keď sa mu stane . V kontakte s kamarátmi je utiahnuté, bojí sa prezradenia a odhalenia pred nimi, môže sa vyhýbať spoločným aktivitám. Ak ste vylúčili chorobné stavy, enuréza môže byť zapríčinená nezrelosťou mechanizmu zabezpečujúcich primeranú hustotu moču. Dodávaním účinnej látky v podobe nosných kvapiek sa tento nedostatok lieči až do obdobia ( 13.-15.rokom), kým vyzreje žľaza, ktorá za tento stav zodpovedá. Poraďte sa o tom s lekárom. Ak ste už skúsili aj to , tak sú tu ešte psychické príčiny vzniku enurézy ako konflikty v rodine , narušená atmosféra či autoritatívne metódy výchovy, narodil sa súrodenec a dieťa s ním bojuje o pozornosť rodičov, nedostatok podpory a bezpečnosti v rodine a i. Vyhnite sa výčitkám a poznámkam, bitke, trestom, keď sa dieťa pomočí. Buďte trpezlivý, pretože nič sa nedá vynútiť. Budujte dôveru medzi sebou a dieťaťom. Dieťa musí pravidelne a riadne močiť (každé 2-3 hodiny). Naučte ho relaxovať a pousilujte jeho sebadôveru, že to zvládne. Dávajte pozor na dostatočný príjem tekutín a viac vodu ako sladené nápoje. Pridajte špeciálne cviky na zlepšenie činnosti a ovládanie močového mechúra . Ak sa mu to stane, dohodnite sa s učiteľkou ako to diskrétne zvládnuť ( majte pripravené oblečenie na prezlečenie). Viac v knihe Som rodič čo s tým 1. str. 53-60

2. Dieťa má mať samostatnú izbu ?

Deti sú súčasťou rodiny a priestoru, ktorý rodina obýva. Ak nám to však naše možnosti – veľkosť bytu dovolí, tak deťom už od mala chystáme detskú izbu. Pre seba potrebujú priestor na hranie a zábavu, kľudný priestor na odpočinok a spánok, ak sú už školáci, tak priestor na písanie úloh a učenie. To všetko môže byť v samostatnej detskej izbe alebo v spoločnom priestore. Dieťa sa môže hrať vo svojej izbe cez deň, má tam svoje hračky, ale až v určitom veku je ochotné spať samé. Je to veľmi individuálne, kedy to dieťa dokáže – mohlo by to byť medzi prvým až druhým rokom života. Malé deti nie sú radi samé v izbe, tak ich spoločnosť súrodenca teší. Je to aj vo vašom prípade, keď máte dvoch chlapcov alebo keby to boli dievčatá skoro rovnakého veku. Nemusia mať v byte samostatnú miestnosť, ale vymedzte im miesto, kde sa budú hrať, kde budú mať hračky a nebudete mať hračky pod nohami v celom byte. Spanie by malo byť v kľudnom priestore, ktorý nebude ďaleko od rodičov. Keď vaš starší syn bude už školák , nezabudnite na stôl, kde bude písať úlohy a učiť sa. Samostatný priestor si deti vyžadujú v puberte, vtedy sú veľmi citlivé na svoje súkromie a chcú byť sami. Mali by sme im to umožniť, hlavne ak máme deti dvoch pohlaví alebo s veľkým (viac ako 5-7 ročným ) vekovým rozdielom. Viac v knihe Som rodič čo s tým 1. str 110-116

3. Stále si obhrýza nechty!

Okusovanie nechtov je zlozvyk . Robia to deti, ktoré potrebujú hlavne zamestnať ruky a zabaviť sa nejakou činnosťou (hrou, kreslením ). Odsledujte si, kedy si dcérka nechty kuše: je to večer pred spaním alebo keď sa nudí ? alebo pri záťaži a ak je v strese ? Tým najjednoduchším riešením hlavne na noc sú mäkké bavlnené rukavičky , ktoré mu natiahnete na ruky a dohodnete sa, že si ich nedá dolu. Niekedy nevieme vedome u dieťaťa dosiahnuť zmenu, ale Vaše upozorňovanie má len krátkodobý efekt a začne a s činnosťou znova. Nič nerobte nasilu, skúste to skôr dohodou. Pomohlo by , keby jej niekto na kom jej záleží povedal aké ma nepekne nechty a že dievčatá majú mať krásne ruky. Dobrým receptom je (od jednej mamimy), že si dávali ruky za chrbátik alebo pod seba a sadli si na nich, a nechty sa ušetrili. Pokúste sa s ňou veľa rozprávať, nech vám povie svoje zážitky, ale aj starosti. Je dôležité vytvoriť pokojne prostredie a snažiť sa o dôveru medzi vami. Vymyslite jej nejakú náhradu(vreckovku, hračku), do ktorej by sa dalo aj zahryznúť, ktorú by mala v rukách. Tu jej postupne môžete vziať a odbúrať jej zlozvyk. Buďte trpezlivá , nebude to zo dňa na deň. Viac v knihe Som rodič čo s tým 1 str 158-163.

4. Sťažujú sa v škole na nepozornosť a nesústredenosť na vyučovaní

Poruchy pozornosti a schopnosti koncentrácie sa objavujú v školskom veku, zbadá ich najbližšie okolie v škole a v rodine. Objektívne posúdenie je náročné a urobia ho odborníci psychológovia a testy. Ak si chcete byť istá, či vaše dieťa je hyperaktívne alebo má len ťažkosti so sústredením, navštívte ich. Dovtedy vyskúšajte vy a učitelia tieto rady: pozorujte, ako dlho sa dieťa dokáže sústrediť pri svojej činnosti ( kľudne si to odstopujte) a tento čas postupne predlžujte. Nezabúdajte na pozitívne pochvaly a odmenu. Podporte vonkajší systém poriadku (pekné obaly na zošity). Udržiavajte jasný režim a opakujúci sa poriadok, zaveďte rituály napr. pripraviť si veci pred každou vyučovacou hodinou. Určte pokojné miesto doma aj v triede, kde dieťa nebude rušené- osvedčilo sa samostatné sedenie v lavici. Postarajte sa o striedanie fáz pokoja a oddychu a pohybu – dať dieťaťu možnosť pohybu – pozbiera zošity v triede a i. Treba dbať na stravovacie návyky a vyvážený jedálny lístok ( nie samá čokoláda !). Naučte ho relaxovať a viesť ho postupne k sebaovládaniu. Buďte jednoznačný vo výchovných opatreniach. Dajte dieťaťu priestor na uvoľnenie energie športovaním, kreslením, behaním ako samo bude chcieť. Pamätajte, že dieťa vyruší čokoľvek, čo sa okolo neho deje. Obrňte sa trpezlivosťou a berte to s úsmevom. Viac v knihe Som rodič čo s tým 2. str. , 15-86 kde si nájdete svoje dieťa a jeho učenie, Domáce úlohy a ako s nimi str.205-216

5. Rozvádzame sa a chceme to povedať deťom?

Raz im to povedať musíte, v tom sa všetci zhodneme. Ste ich rodičia a tak si najlepšie poznáte svoje deti. Kedy nastane ten správny čas vám nikto nenadiktuje, je to len a len na Vás a Vašom odhade. Nevieme nájsť správny vek či čas na rozvod, rovnako v ktorom veku to deti najmenej zasiahne. No keď sú v puberte a  po 10 roku sú už schopný prijať realitu. Je dobre, aby ste im to povedali spoločne – obaja rodičia , v pokojnom čase, keď sa nikde nenáhlite a v príjemnej atmosfére vášho domova. Slová si dopredu pripravte, ale snažte sa reagovať aj na to, čo sa bude na mieste diať. Už od začiatku ich uistite, že sa na vašom živote a láske k nim nič nezmení. Určite by nebolo dobre, keby sa to dozvedeli náhodou a od cudzieho človeka ( náhodne od spolužiaka, či rodiny). Keď sa to týka oboch detí povedzte im to naraz. Budú si oporou a pochopia, že sa to netýka len jedného. Dajte im možnosť si rozmyslieť otázky a dohodnite sa, kedy si ich vypočujete a odpoviete im na všetko. Hovorte im pravdu, snažte sa pochopiť , čo asi cítia a prispôsobte sa detskému zmýšľaniu. Viac v knihe Som rodič čo s tým 2. str. 171 – 187

6. Ktoré sú príznaky, na základe ktorých sa dá zistiť, že dieťa trávi príliš veľa času pri počítači?

Deti ovládajú rôzne počítačové programy lepšie, ako ich rodičia. Pritom často tvrdia, že sa tam učia, no realita je, že sa tam len zabávajú. V súčasnosti má už skoro každé dieťa od určitého veku možnosť prístupu na internet. Väčšina detí sa ešte stále pripája zo školy, ale každé to mení za pohodlné pripojenie z domu. To poskytuje deťom väčší priestor na výber stránok rôzneho druhu. Vo väčšine prípadov si deti hľadajú informácie o veciach, ktoré ich zaujímajú, hrajú hry, pozerajú videa a chatujú. Menej, ale predsa si vyhľadávajú informácie potrebné do školy. Výrazne narástol počet detí, ktoré využívajú internet na hranie hier. Rovnako aj počet detí, ktoré navštevujú erotické stránky a stránky s nebezpečným a vulgárnym obsahom, je stále povážlivo vysoký. Znepokojujúci je aj počet detí navštevujúcich stránky zobrazujúce rôzne druhy agresivity. Deti zverejňujú o sebe a svojich kamarátoch a rodine údaje, fotky, videa a na internete a nie sú schopné posúdiť dopad tohto jednania. Nemajú súhlas od zainteresovaných a ani si neuvedomujú, že to niekomu môže byť nepríjemné.
Rodičovská zodpovednosť za svoje dieťa platí aj v tejto oblasti a tak rodič by mal mať prehľad aj schopnosti zasiahnuť. V prvom rade odporúčam, aby sa rodičia oboznámili so spôsobom fungovania týchto internetových stránok a dohodli sa s dieťaťom, že budú pravidelne kontrolovať, čo zverejňujú vo svojich profiloch. Rodičia by mali vedieť, aké služby ich deti na internete využívajú a aké majú užívateľské meno na stránkach tohto druhu. Je potrebné, aby deťom vysvetlili, prečo je dôležité neposkytovať cez internet údaje, ktoré by mohli prezradiť ich identitu. Mali by mať deti limity : dieťa v mladšom školskom veku by nemalo denne tráviť na PC viac ako 2 hod, v staršom školskom veku je to tak 2 / 3 hod denne maximum. No sami deti povedia, že stačí škaredé počasie vonku cez víkend a sedia za Pc celý čas.